Barok

Barok sa plne rozvinul v 17. storočí a zachoval ešte do polovice 18. storočia. Názov bol odvodený od slova barocco, ktorý označoval veľké perly nepravideľných tvarov. Do popredia sa dostalo znovu kresťanstvo, umenie bolo v službách cirkvi. Hudba sa delila na cirkevnú, v ktorej nastal nový rozkvet a svetskú, odrážajúcu život ostatných vrstiev obyvateľstva. Hudba baroka bola slávnostná, nadnesená, monumentálna. Vzniklo nové kompozičné myslenie, tzv. tonálne funkčný systém. Ten používal už durové a molové tóniny, oproti predchádzajúcim starým cirkevným tóninám. Do popredia sa dostal jednohlas - monódia. Vznikol melodicko-harmonický sloh, s jedným výrazným vedúcim hlasom, doprevádzaný akordmi. Rozvíjala sa aj polyfónia ( viachlas ) hlavne v inštrumentálnej hudbe. Začala sa zaznamenávať dynamika. Často sa používalo striedanie silnej a slabej dynamiky, nazvané terasová dynamika. V baroku vznikla a rozvíjala sa opera, vznikli nové vokálno-inštrumentálne a inštrumentálne skladby. V období baroka sa rozvíjala slovenská hudobná kultúra. Významnými centrami hudobnej kultúry sa stali mestá ako Bratislava, Bardejov, Levoča, Kremnica, Nitra. Toto obdobie reprezentujú hlavne Pavlín bajan a Edmund Pascha.

Vznik a vývoj opery:

Opera vznikla na začiatku baroka. Umelci chceli obnoviť antickú drámu a v skutočnosti nevedomky vytvorili nový hudobno-dramatický druh - opera. Vytvorila ju skupina hudobníkov, teoretikov a básnikov, združených v tzv. Florentskej cemerate. Prvé opery zhudobňovali antické tragédie. Text spieval spevák s jednoduchým akordickým sprievodom hudobných nástrojov, napr. organu alebo čembala a violončela. Akordickému sprievodu sa hovorilo generálbas. Prvou operou bola Euridice, uvedená v roku 1600. Opera sa stala populárnou a šírila sa aj v iných krajinách. Na ďalšom vývoji opery mal veľký vplyv taliansky skladateľ Claudio Monteverdi. Ďalším významným operným skladateľom bol Alassandro Scarlatti. Opera sa z Talianska rozšírila po celej Európe. Napr.: Francúzsko: Jean Baptiste Lully, Jean Philippe Rameaum. Anglicko: Henry Purcell. Nemecko: Georg Philipp Telemann, Georg Friedrich Händel. Medzi známych predstaviteľov baroku patrili:

Antonio Vivaldi: 

Narodil sa v roku 1678 v Benátkach. Studoval hudbu a teológiu. Bol vysvätený za kňaza, ale tomuto povolaniu sa málo venoval a z kňažskej služby bol prepustený. Pôsobil ako učiteľ hry na husliach a dirigent orchestra. Postupne sa vypracoval na vynikajúceho koncertného majstra, významného skladateľa, dirigenta a vyhľadávaného koncertného majstra, významného skladateľa, dirigenta a vyhľadávaného učiteľa. Vyučoval na konzervatóriu Ospedale della Pietá v Benátkach, kde organizoval hudobné diania. Komponoval skladby pre orchester ako concerti grossi, sinfónie a sólové koncerty pre rôzne nástroje. Položil základ talianskemu klasickému koncertu tým, že používal tri časti: rýchlo, pomaly, rýchlo. Napísal 19 opier, 75 sólových a triových sonát a mnohé ďalšie. Jeho najznámejšou skladbou je: Štyry ročné obdobia. Zomrel v roku 1741 vo Viedni.

Georg Friedrich Händel:

Narodil sa v roku 1685 v Hale. Na žiadosť otca išiel študovať právo, ale po skončení štúdia sa venoval iba hudbe. Hudobné vzdelanie získal u organistu Friedricha W. Zachova. Pôsobil ako organista v mestskej opere - Hamburgu. Istý čas pôsobil ako dvorný kapelník v Hannoveri a odtiaľ odišiel do Londýna. Tu založil opernú spoločnosť, ktorá spočiatku mala úspech, neskôr však stroskotala v konkurencii so Žobráckou operou. Na istý čas sa usadil v Dabline. Händla voláme aj majster oratória. Pokiaľ nestratil zrak, venoval sa tvorbe oratórií a najväčší úspech dosiahol oratóriom Mesiáš. Na sklonku života sa vrátil do Londýna, kde hrával na organe a podporoval dobročinné ciele. Zomrel v roku 1759 v Londýne, oslavovaný ako anglický národný skladateľ. Skladal oratóriá ( Ester, Saul, Samson, Baltazár, Zuzana, Herkules, ... ), opery ( Almira, Rimaldo, Flavio, Ottone, Rodelinda, Alessandro, ... ), 12 organových koncertov, 17 suit pre klavír a mnohé iné.  

Johann Sebastian Bach:

Narodil sa v roku 1685 v Einsenachu, v rozvetvenej rodine hudobníkov. Bol synom mestského hudobníka, od ktorého sa naučil hrať na husliach. Neskôr sa stal huslistom dvornej kapely vo Weimare, ale v tom istom roku prijal miesto organistu v Arnstadte. Po smrti svojej prvej ženy Márie Barbary Bachovej, sa oženil druhý krát s Annou Magdalénou Wulkenovou. Z oboch manželstiev mal 20 detí, z ktorých hudobne vynikli najmä Carl Philipp Emanuel Bach, Johann Christian Bach, Wilhem Friedman Bach. Vo Weimare sa zaoberal prevažne organovou tvorbou, v Kohtene komponoval komornú a inštrumentálnu hudbu a v Lipsku, kde sa nakoniec usadil, vokálno-inštrumentálnu hudbu. Pôsobil ako kantor a organista. Žil v skromných podmienkach, venoval sa svojej rodine, komponoval, snažil sa o rozvoj hudobného života mesta. Zložil 6 husľových sonát, 6 concerti grossi, Matúšove pašie, Vianočné oratórium, Knižočku skladieb pre Annu Magdalénu Bachovú a mnohé iné. Zomrel v roku 1750 na mŕtvicu.