Pravek a starovek
Pravek:
Hudba mala pre človeka už od pradávnych čias veľký význam. Pomocou umenia vyjadroval svoj vzťah k okolitému svetu, o čom svedčia aj kresby na stenách v jaskyniach, nálezy hudobných nástrojov. Život ľudí bol úzko spätý s prírodou. Vznik hudby si vysvetľovali pomocou mýtov. Hudba, spev a tanec mali pre nich magický význam a slúžili im pri kultových náboženských slávnostiach (rituáloch). Pomocou nej si chceli uzmierniť bohov, zahnať zlých démonov, odvrátiť nebezpečenstvo, zabezpečiť dobrú úrodu či privolať dážď. Prvé hudobné nástroje, ktoré ľudia používali boli kamene, drevo, udierali na drevené bubny, trúbili na píšťalách z kostí a mušlí. Ešte aj dodned niektoré primitívne kmene v Afrikrike či Austrálii používajú drevené bubny. Udiera sa na ne paličkami, pričom signály môžu znieť až na vzdialenosť 40 km. Neskôr vyrábali nástroje so strunami ako napr. luk, ktorý sa vyvinul z bojového streleckého luku. Postupne si človek začal uvedomovať tónovú výšku a zdokonalil hudobné nástroje, napr. skracoval struny.
Starovek:
Hudba staroveku mala náboženský a kultový charakter s magickým účinkom. Hudba jednotlivých kultúr sa navzájom líšila. Dôležité sa stalo vnútorné prežívanie a estetické cítenie. Dôraz sa kládol aj na technické a výrazové zdokonalovanie. Zlepšili sa hudobné nástroje, vytvorili sa tónové sústavy, melódia bola živšia. Hudobná teória sa snažila vniesť do hudby poriadok. Hudbu spájali s vesmírom a planétami, s magickými číselnými vzťahmi a dľžkovými mierami. Významnými centrami hudby sa stali staroveké kultúry Mezopotámie, Egypta, Indie, Číny, Zidov, Grékov a Rimanov.
Orientálna hudba:
Do orientálnej hudby patria staroveké kultúry: Mezopotámia, Egypt, Čína, India a Židia. Boli to pomerne vyspelé kultúry, hudba sa používala na obradné slávnosti, existovala hudba náboženská, svetská a ľudová. V Číne hudbu spájali s divadlom a tancom. U Židov mal veľký vplyv židovský bohoslužobný spev. Zachovala sa zbierka žalmov a zbieralka ľúbostných nápevov Pieseň piesní z čias vlády kraľov Dávida a Šalamúna. Starovekí ľudia používali tieto nástroje: harfy, lýry lutny, flauty, píšťali, bubny, šeng a gong (Čína), sitar (India).
Antická hudba:
Sem patria dve významné kultúry: Grécko a Rím. Grécko sa považuje za kolísku európskej kultúry. Hudba sa delila na náboženskú a svetskú. Hudbu používali pri verejných zhromaždeniach, rôznych slávnostiach, pri hrách a súťažiach. Bola tiež súčasťou výchovy, liečenia a zábavy. V Grécku vznikla dráma, do ktorej sa postupne zaviedol spev. Striedali sa tu časti spievavé a hovorené, zborové i sólové, inštrumentálne i tanečné. Z nástrojov používali: dychové - aulos, syrinx, strunové - harfa, lýra, kithara. Hudba v Ríme bola ovplyvnená gréckou kultúrou. Tiež používali hudbu zábavnú a spoločenskú. Neskôr kultúra postupne upadala. Rimania ju považovali len za formu zábavy. V Ríme hudbu predvádzali najmä otroci, v Grécku bol hudobník váženým občanom.
